Je len málo horších vecí ako zatrpknutý človek.

Vo svete, ktorý je aj tak dosť ťažký, je posledná vec, s ktorou sa chcete spájať, niekto, kto trvá na tom, aby sa obklopoval negatívnymi myšlienkami a vibráciami.

Musíte si položiť otázku - prečo sa zatrpknutí ľudia správajú tak, ako sa správajú?

Pravda je taká, že za to nemôžu a že si myslia, že tak by ľudia mali žiť.

Keď stretnete zatrpknutého človeka, najlepšie bude, ak sa mu budete vyhýbať a nebudete sa mu pliesť do cesty, ak poznáte varovné signály, ktoré ho prezradia.

Tu je 11 znakov zatrpknutých ľudí:

1) Zášť je súčasťou ich osobnosti

Zdraví ľudia chápu, že zášť je toxická a emocionálne ťažká.

Ťažko zaťažujú vaše srdce a dušu, a ak chcete mať pokojné svedomie a ľahkú dušu, udržiavanie zášti je to posledné, čo by ste chceli robiť.

Ale zatrpknutí ľudia milujú zášť.

Každý spor s inou osobou premenia na príležitosť, aby si vytvorili a udržali novú zášť.

Nemôžu sa nabažiť zášti, až sa zdá, že sú presvedčení, že zášť je bežnou súčasťou každodenného života.

A čo je na tom najzábavnejšie?

Ani oni sa nehanbia za to, že majú sklon k zášti.

S radosťou každému, kto je ochotný počúvať, rozprávajú o všetkých svojich problémoch, ktoré majú s každým, koho poznajú, akoby im to bolo sympatickejšie.

2) Málokedy vidia vo veciach to dobré

Poznáte dve staré porekadlá: "pohár je do polovice plný" a "pohár je do polovice prázdny"?

Obe porekadlá hovoria o tom istom pohári - je poloprázdny aj poloplný - ale všetko závisí od vašej perspektívy a od toho, ako sa rozhodnete veci vnímať, či pozitívne alebo negatívne.

Väčšina z nás osciluje od jedného k druhému v závislosti od našej celkovej nálady a od toho, čo práve riešime.

Ale zatrpknutý človek nikdy neuvidí na veciach to dobré a nikdy nebude mať pocit, že je pohár napoly plný.

Vždy budú vidieť pohár ako poloprázdny - budú vidieť to, čo nemajú, oproti tomu, čo majú, a budú sa sťažovať na prázdnotu a absenciu namiesto toho, aby oslavovali a tešili sa z toho, čo ešte majú.

Sú toxickí pre svoju vlastnú myseľ, pretože trvajú na tom, že vo veciach a ľuďoch vidia len to najhoršie.

3) Nikdy nie sú vďační

Nezáleží na tom, čo robíte pre zatrpknutého človeka.

Môžete im pomôcť s domácimi úlohami alebo ich dostať z väzenia, ale tak či onak, nikdy vám nebudú vďační za to, ako ste im pomohli.

Prečo?

Pretože zatrpknutý človek je oprávnený človek: verí, že je oveľa lepší, než v skutočnosti je, takže vaša pomoc nie je láskavosť, ale očakávanie.

Zatrpknutí ľudia majú tendenciu vnímať sa ako večné obete, ktoré mechanizmy vesmíru obrali o úspech a šťastie, takže akákoľvek pomoc, ktorá im príde do cesty, im v skutočnosti nepripadá ako pomoc; pripadá im ako niečo, čo mali dostať, ale príliš málo a príliš neskoro.

Veď ako môžete byť za niečo vďační, keď ste presvedčení, že si od prírody zaslúžite oveľa viac?

Je to úroveň nároku, ktorú nikto iný nemá, čo tvorí väčšiu časť základov zatrpknutého človeka.

4) Neznášajú, keď iní ľudia zažívajú pozitívnosť

V jadre je zatrpknutý človek človekom, ktorý hlboko pociťuje odpor voči iným ľuďom za to, že majú veci, ktoré on nemá.

Zatrpknutí ľudia veria, že im svet dlhuje oveľa viac, ako im dal, a nie sú ochotní vynaložiť úsilie na to, aby sa ich sny stali skutočnosťou.

Takže keď sa ostatným ľuďom v ich okolí dejú dobré veci, absolútne to nedokážu zniesť.

Považujú sa za lepších ako títo ľudia, tak prečo by títo ľudia mali zažiť úspech a úspech oveľa väčší ako všetko, čo zažil zatrpknutý človek?

Majú vrodenú neschopnosť podeliť sa o radosť druhého človeka, pretože im na iných ľuďoch jednoducho nezáleží.

Jednoducho nechcú, aby iní ľudia uspeli.

Veria, že radosť by mala patriť im, aj keď si ju ničím nezaslúžili.

5) Vystupujú tak, aby sa o nich ľudia zaujímali

Všetci sme to tak či onak zažili: keď ste vo veľkej skupine priateľov alebo známych a niekto začne hovoriť o niečom skvelom, čo sa mu stalo (možno o povýšení v práci alebo o novom úžasnom vzťahu).

Všetci môžu začať fandiť alebo gratulovať tejto osobe a všetka pozornosť sa sústredí na ňu.

Ak je v okolí jediný zatrpknutý človek, okamžite to uvidíte, pretože sa nebude môcť zastaviť, aby sa správal tak, aby na seba opäť upútal pozornosť.

Zatrpknutí ľudia jednoducho neznášajú, keď sa iní ľudia stávajú stredobodom pozornosti.

Potrebujú byť stredobodom pozornosti a vždy, keď sa niekto zmieni o niečom chvályhodnom, zatrpknutá osoba urobí dve veci v poradí: po prvé, nenápadne podkope to, čo dotyčná osoba zažila, a po druhé, začne hovoriť o svojich vlastných veciach, aj keď ide o niečo úplne iné.

A ak to nebude fungovať?

Zatrpknutý človek úplne zmení tému, aj keby to znamenalo, že z ničoho nič vytiahne nejakú náhodnú drámu.

6) Nedržia sa zodpovedne

Jedným z hlavných znakov zrelosti je schopnosť niesť zodpovednosť.

Je ľahké brať druhých na zodpovednosť a pamätať na to, ako iní ľudia niečo pokazili.

Ale niesť zodpovednosť - najmä ak existuje možnosť pokúsiť sa z nej vyviaznuť - dokážu len emocionálne zrelí ľudia (čo je opak zatrpknutého človeka).

Zatrpknutý človek sa nikdy nemôže zodpovedať.

Všetky problémy, ktoré môžu mať v živote, všetky negatíva v ich súčasnej situácii, môžu vždy súvisieť s niekým iným.

Niekto iný spôsobil, že sú takí, a preto nie sú takí skvelí, ako by mali byť.

Nedokážu sa zmieriť s tým, že nedosahujú svoj plný potenciál, ale zároveň si nikdy nebudú vyčítať, že ho nedosahujú.

Nájdu si milión dôvodov, na ktoré sa môžu vyhovoriť, než si povedia: "Možno som si to spôsobil sám. Možno som netlačil dostatočne."

7) Šíria fámy

Klebetenie, pravda, môže byť zábavné; je zábavné vedieť, že ste zasvätení do tajomstiev skupiny, aj keď je to na úkor inej osoby.

Ale na klebetách nie je nič zdravé; vedú k rozdeľovaniu a toxickému správaniu v skupinách a takmer vždy sa končia tým, že sa ľudia urazia a urazia.

Ako sa teda začínajú klebety a kto je prvý, kto ich začne šíriť?

Takmer vždy sú to tí najzatrpknutejší ľudia v skupine, ktorí nedokážu udržať svoj tichý šepot mimo uší ostatných.

Súvisiace príbehy z Hackspirit:

Keďže sa nedokážu tešiť z iných ľudí, nedokážu sa ani vcítiť do iných ľudí, takže vo chvíli, keď nájdu nejakú slabinu u človeka, ktorého chcú zničiť, postarajú sa o to, aby ju rozšírili čo najďalej.

Majú presne to negatívne zmýšľanie, ktoré vedie k "krabí mentalite", teda k javu, keď sa ľudia navzájom ťahajú k zemi, kedykoľvek sa niekto pokúsi niečo dosiahnuť.

8) Sú neuveriteľne cynickí

Zatrpknutý človek je cynický človek.

Stratili vieru v dobrotu sveta, vesmíru a ľudí okolo seba.

Myslia si, že všetko a všetci im idú po krku, priamo aj nepriamo, a pre všetok negatívny cynizmus v ich srdci sa už o nič nestarajú.

Ako spoznáte, že sa niekto utápa vo vlastnom cynizme?

Jednoducho: nikdy nehovoria priamo.

Na vyjadrenie svojich myšlienok používajú sarkazmus a pohŕdanie, radšej si zo všetkého uťahujú, než aby sa o niečo skutočne zaujímali.

Ich cynizmus je tiež ďalším spôsobom, ako si dodať pocit nadradenosti nad okolím, akoby ich cynické zmýšľanie robilo prirodzene múdrejšími, pretože jednoducho poznajú negatíva, ktoré sa skrývajú za všetkým, čo ostatní ľudia nepoznajú.

9) Nikdy sa neprestanú sťažovať

Pamätáte si, ako sme vyššie povedali, že zatrpknutý človek nikdy nie je "pohár napoly plný"? To platí pre všetky aspekty jeho každodenného života.

Keď ste so zatrpknutým človekom, ste s niekým, kto sa nikdy neprestane sťažovať bez ohľadu na to, čo robí alebo kde sa nachádza.

Aj zatrpknutého človeka by ste mohli vziať na dovolenku po celom svete a aj tak by si každý deň našiel tisíc vecí, na ktoré by sa mohol sťažovať.

Jedlo nie je dobré, hotelová izba je príliš malá, posteľ je nepohodlná, počasie je príliš horúce; nech je to čokoľvek, nikdy sa neprestanú sťažovať.

Ale ide o to, že trpkí ľudia nemajú vyvinuté zmysly, ktoré by im dávali schopnosť vnímať pocity citlivejšie ako nám ostatným.

Cítime všetko, čo cítia zatrpknutí ľudia; rozdiel je v tom, že nevidíme hodnotu v negatívnom sťažovaní sa na všetko.

Zatiaľ čo väčšina ľudí nechá veci tak, zatrpknutí ľudia zveličujú aj tie najmenšie nepríjemnosti.

10) Nikdy si neuvedomujú možné riešenia

Niektoré nežiaduce udalosti sa nedajú ovplyvniť - prírodné katastrofy, prirodzená smrť blízkych a obyčajná slepá smola.

V mnohých prípadoch však máme svoj osud vo vlastných rukách a úsilie, ktoré vynakladáme na veci, ktoré robíme, môže ovplyvniť výsledky, ktoré zažívame.

Ľudia s komplexom obete a zatrpknutou osobnosťou to takto nevidia.

Keď sa človek zamiluje do svojej role obete, ani sa nepokúša rozpoznať možné riešenia na zlepšenie svojej situácie.

Dokonca aj vtedy, keď iní ponúkajú jasnú pomoc alebo riešenia, obeť a zatrpknutý človek sa radšej utápa vo vlastnej sebaľútosti, ako by mal prijať pomoc a pokúsiť sa pracovať na zmene.

V zriedkavých prípadoch, keď nejakú pomoc prijmú, urobia to polovičato, akoby si chceli len dokázať, že aj keď sa snažia, nič sa nedá zlepšiť.

Ako už bolo uvedené vyššie, ľudia s komplexom obete a zatrpknutou osobnosťou sú často sami sebe najväčšími nepriateľmi.

11) Vždy sa cítia bezmocní

Viktimizácia a zatrpknutosť sa často začínajú preto, lebo človek vo svojom srdci prijal, že nemá prostriedky ani moc zmeniť situácie, ktoré sa mu nepáčia, alebo sa im vyhnúť.

Možno sa už predtým pokúšali zmeniť svoje nežiaduce okolnosti a nepodarilo sa im to a teraz im chýba vôľa, aby to skúsili znova.

To vedie k hlbokému pocitu bezmocnosti a pôsobí ako určitý obranný mechanizmus človeka.

Namiesto toho, aby verili, že ich pokusy o zmenu okolností neboli dostatočné, jednoducho sa rozhodnú veriť, že okolnosti sa vôbec nedajú zmeniť, takže nie je dôvod pokúšať sa o to znova.

Hoci môže byť bolestivé prijať myšlienku, že ste bezmocní, aby ste zlepšili svoju situáciu, často je to ako výber menšieho zla, na rozdiel od prijatia myšlienky, že ste sa ešte dostatočne nesnažili alebo nie ste dosť dobrí, aby ste to dokázali.

Je to spôsob, ako sa vyhnúť zodpovednosti.

3 techniky na zvládanie zatrpknutých ľudí

Žiť s niekým, kto pravidelne prepadá zatrpknutosti, môže byť nesmierne náročné, najmä ak je tento človek veľkou alebo aktívnou súčasťou vášho života.

Prvá otázka, ktorú si musíte položiť, je: ako s nimi chcete zaobchádzať? Chcete im pomôcť prekonať zatrpknutosť, alebo sa ich jednoducho chcete naučiť tolerovať?

Nech už sa rozhodnete akokoľvek, je dôležité, aby sa vaša reakcia riadila skôr empatiou než silou.

Rokovanie so zatrpknutými ľuďmi sa začína sebaprijatím a nikdy nemôžete nikoho nútiť, aby prijal chybu, ktorú nie je ochotný uznať.

Tu je niekoľko spôsobov, ako ich môžete viesť:

1. Neoznačujte ich

Nazvať zatrpknutého človeka "zatrpknutým" je to posledné, čo chcete urobiť, a len ho prinúti, aby sa ešte viac utiahol.

Namiesto toho sa s nimi pokúste jemne prediskutovať ich problémy so sťažovaním sa, neschopnosťou prijať zodpovednosť a prenášaním viny.

Začnite rozhovor; aj keď to neprijmú, pomôže im to vniesť myšlienky do ich mysle.

2. Vypracujte si svoje osobné hranice

Pochopte svoje vlastné limity, pokiaľ ide o zaobchádzanie s nimi.

Ich problémy nie sú vaše a vy by ste nemali trpieť, pretože oni sa nevedia vysporiadať so svojimi problémami.

Spýtajte sa sami seba: aké sú vaše hranice? Ak ich prekročia, odpútajte sa od nich a nechajte ich, nech si poradia sami.

Buď si pomaly uvedomia, ako vás od seba odstrkujú, alebo sú príliš ďaleko na to, aby ste im vôbec mohli pomôcť.

3. Riešte ich vnútorný dialóg

Ľudia s mentalitou obete a zatrpknutosti sa nikdy nezaoberajú skutočnou introspekciou.

Nikdy nepokračujú vo vnútornom dialógu.

Potom, čo presunú vinu a vyhnú sa zodpovednosti, sa utápajú vo vlastnej sebaľútosti.

Pomôžte im tým, že sa s nimi porozprávate.

Ak povedia, že nemôžu urobiť nič, aby pomohli svojej situácii, alebo ak nemôžu dosiahnuť svoje ciele, posuňte tento rozhovor ďalej.

Spýtajte sa ich: prečo nemôžu nič urobiť?

Čo by bolo potrebné urobiť, aby mohli niečo urobiť?

Poskytnite im most medzi ich vlastnými pochybnosťami a realitou a pomôžte im prejsť cez tento most.

Pamätajte, že pri kontakte s ľuďmi, ktorí prejavujú mentalitu obete a zatrpknutosti, máte do činenia s ľuďmi s intenzívnou emocionálnou nestabilitou.

Často bojujú s depresiou a/alebo posttraumatickou stresovou poruchou, majú nízke sebavedomie a sebadôveru a už teraz majú pocit, že nemajú žiadnu podporu.

Buďte priami, ale jemní; veďte ich bez toho, aby ste ich nútili.